Kázanie Vlka sa nepáčilo komunistom, a tak povolanie kňaza robil tajne

17.05.2017 Celý región

Líšnice/Bratislava 17. mája (TASR) - Od narodenia emeritného pražského arcibiskupa, kardinála Miloslava Vlka uplynulo dnes 85 rokov.

Miloslav Vlk sa narodil 17. mája 1932 v juhočeskej obci Líšnice (okres Písek). Po maturite na biskupskom gymnáziu v Českých Budějoviciach nesmel ďalej študovať. Pracoval teda ako robotník v továrni Motor Union v Českých Budějoviciach. Po absolvovaní vojenskej služby sa čiastočne uvoľnila politická situácia v krajine, takže mohol vyštudovať archívnictvo na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Štúdium ukončil v roku 1960. Potom pracoval ako odborný archivár v Okresnom archíve v Třeboni, v Jindřichovom Hradci a v Okresnom a Mestskom archíve v Českých Budějoviciach, kde zastával neskôr aj post riaditeľa. V tom období publikoval veľa odborných článkov v rôznych časopisoch.

Štúdium na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Litoměřiciach absolvoval v rokoch 1964-1968. Na kňaza bol vysvätený 23. júna 1968 v Českých Budějoviciach a následne ho vtedajší českobudějovický biskup Josef Hlouch vymenoval za svojho sekretára. Jeho spôsob kázania sa ale nepáčil komunistickému vedeniu štátu, preto ho v roku 1971 preložili do malých farností na Šumavu (Lažiště a Záblatí). V roku 1972 sa musel presunúť do Rožmitálu pod Třemšínom, kde pôsobil sedem rokov. Od roku 1978 nesmel vykonávať kňazskú službu. Pracoval ako umývač výkladných skríň a archivár. Svoje kňazské povolanie vykonával ďalej tajne v malých skupinkách.

Dňa 1. januára 1989 získal späť súhlas štátnych orgánov a stal sa farárom v Žihobciach a Bukovníku, neskôr v Čachrove, Javornej, Železnej Rudě, Běšinách a Strážove na Šumave. Za českobudějovického biskupa bol menovaný 14. februára 1990. Dňa 27. marca 1991 sa stal pražským arcibiskupom a českým prímasom, nástupcom kardinála Františka Tomáška. Od roku 1991 do roku 2000 bol predsedom biskupskej konferencie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) a po jej rozdelení na dva samostatné štáty stál na čele Českej biskupskej konferencie.

Pápež Ján Pavol II. ho 26. septembra 1994 vymenoval za kardinála. V rokoch 1993-2001 bol predsedom Rady európskych biskupských konferencií (CCEE). Od roku 1994 bol členom Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky a Kongregácie pre východné cirkvi.

Pápež Benedikt XVI. prijal rezignáciu kardinála Vlka 13. februára 2010. Z vedenia cirkvi odišiel kvôli prekročeniu vekovej hranice na odchod do dôchodku.

Bol nositeľom viacerých ocenení. Kardinál Miloslav Vlk v roku 1999 dostal vysoké nemecké štátne vyznamenanie Veľký kríž za zásluhy. V roku 2002 mu prezident Českej republiky Václav Havel prepožičal Rád Tomáša Garrigua Masaryka za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva. Kardinálovi udelili taktiež množstvo čestných doktorátov. Prijal čestné občianstvo viacerých českých miest.

Kardinál Miloslav Vlk zomrel 18. marca 2017 v pražskej nemocnici vo veku 84 rokov. Diagnostikovali mu rakovinu pľúc s metastázami do kostí. Zdravotné problémy začal mať približne od jari 2016.

V katedrále svätého Víta, Václava a Vojtecha (toto pomenovanie jej udelil dekrétom práve kardinál Vlk) na Pražskom hrade sa ľudia 25. marca 2017 naposledy rozlúčili so zosnulým kardinálom Miloslavom Vlkom. Jeho telo bolo po obrade uložené do arcibiskupskej hrobky.

Česká archívna spoločnosť mu 20. marca 2007 udelila čestné členstvo ako uznanie za jeho prácu začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia, keď pracoval v juhočeských archívoch.

Od roku 2014 sa český kardinál Vlk angažoval v prípade slovenského emeritného arcibiskupa Róberta Bezáka.
 

Vyberte región